Pred 90 rokmi preletela Amelia Earhartová ako prvá pilotka Tichý oceán

Honolulu/Bratislava 11. januára (TASR) - Sólový transpacifický let nebol prvý úspech slávnej Američanky Amelie Earhartovej. Ako prvá pilotka preletela v roku 1932 Atlantický oceán. Tri roky od tohto historického zápisu sa jej podarilo zdolať aj Tichý oceán. V sobotu 11. januára uplynie 90 rokov od jej úspešného sólového preletu ponad Pacifik.

Amelia Earhartová sa narodila 24. júla 1897 v Atchisone v americkom štáte Kansas. Za našetrené peniaze si v roku 1921 z druhej ruky kúpila športové lietadlo žltej farby, ktoré pomenovala Kanárik. V roku 1928 jej ponúkli možnosť stať sa prvou pilotkou, ktorá preletí Atlantik. Let nebol však ešte sólový, lebo sa uskutočnil za účasti mechanika a druhého pilota. Tento let, ktorý trval 21 hodín absolvovala 17. júna 1928 na stroji Fokker a letela z Newfoundlandu v Kanade do Burry Port vo Walese.

Prekonať sólovo Atlantický oceán sa Earhartovej podarilo 20. mája v roku 1932. Bolo to presne na piate výročie od úspešného sólového letu ponad Atlantik amerického pilota Charlesa Lindbergha, ktorému sa to podarilo 20. mája 1927 a jeho let z letiska na Long Islande (ostrov v štáte New York) do Paríža trval 33 a pol hodiny.

Earhartová vzlietla z Harbour Grace na kanadskom ostrove Newfoundland a po takmer 15 hodinách pristála na pastvinách Culmore, severne od mesta Derry v Severnom Írsku a stala sa z nej prvá žena, ktorá úspešne absolvovala sólový transatlantický let. Ešte v auguste toho istého roku preletela sama bez medzipristátia americký kontinent za 19 hodín a 5 minút a svoj výkon zlepšila v roku 1933, keď tú istú vzdialenosť prekonala za 17 hodín a 7 minút.

Historický sólový let ponad Tichý oceán uskutočnila Earhartová 11. januára 1935. Odštartovala z Honolulu na Havajských ostrovoch a po 18 hodinách a 16 minútach pristála Oaklande v Kalifornii (USA). Na let použila jedno z najmodernejších lietadiel tej doby Lockheed 5C Vega. Hornoplošník s jedným motorom navrhli John Knudsen Northrop a Gerrard Vultee. Už koncom decembra 1934 previezli lietadlo na lodi z Los Angeles na ostrov Honolulu.

Osudným sa legendárnej pilotke stal úmysel obletieť zemeguľu. Svoj zámer chcela uskutočniť krátko po úspešnom prelete cez Pacifik. Prvý pokus stroskotal hneď po štarte pre poruchu podvozku lietadla. V roku 1937 pokúsila opäť s navigátorom Frederickom Noonanom uskutočniť svoj zámer a takmer sa jej to podarilo. Po prelete Ameriky, Afriky a Ázie mala pristáť na ostrove Howland, kde chcela dotankovať palivo. V oblačnom a daždivom počasí sa jej však ani s takým skúseným navigátorom akým bol Noonan nepodarilo na ostrove pristáť.

Napriek veľkému úsiliu o navigovanie dvojčlennej posádky lietadla pomocou osvetlených lodí, zaznela posledná rádiová správa z lietadla 2. júla 1937 o 8.45 h. Lietadlo sa nikdy nenašlo. Earhartová mala vtedy 40 rokov.

Koncom januára 2024 prenikli na verejnosť informácie, že prieskumnický tím Deep Sea Vision pomocou sonarov zachytil na dne oceánu obrys, ktorý zodpovedá stroju Lockheed L-10 Electra, na ktorom Earhartová letela. Objekt, ktorý by mohol byť jej lietadlom, sa podľa Deep Sea Vision nachádza zhruba 4900 metrov pod hladinou asi 150 kilometrov od Howlandovho ostrova, kde mali Earhartová a navigátor Noonan pri osudnej ceste plánované medzipristátie a doplnenie paliva. Objekt sa podarilo objaviť pomocou autonómnej ponorky Hugin 6000 z dielne nórskej firmy Kongsberg.

Earhartová bola prvou ženou, ktorá dostala cenu Distinguished Flying Cross za sólový transatlantický let. O svojich leteckých skúsenostiach napísala niekoľko kníh. Bola zakladajúcou členkou organizácie združujúcej americké pilotky The Ninety-Nines. Dokumenty súvisiace so svetoznámou pilotkou uchováva vo svojom archíve Purdueova univerzita v USA, na ktorej určitý čas Earhartová prednášala.

V roku 2009 nakrútili životopisný film o odvážnej pilotke s názvom Amelia (Amelia - Stratená v Pacifiku), v ktorom Earhartovú stvárnila americká herečka Hilary Swanková.